Môj chrám je taký zázračný.
Je stále tam, kde som aj ja.
Je so mnou na všetkých cestách,
po ktorých kráčam,
vo dne a či v noci.
Je so mnou v práci aj doma.
Je so mnou vždy a všade.
Lebo všade tam si aj Ty.
Môj chrám je vždy so mnou,
lebo je v mojom srdci.
Ty jediný vieš, aké naozaj je.
A verím, že ma počuješ,
keď sa Ti pošepky prihováram.
Verím, že ma počuješ aj vtedy,
keď Ti mlčky vravím svoje slová.
Verím, že ma počuješ vždy,
aj keď mi to nedáš znať.
Aj keď neodpovedáš
na moje mnohé otázky.
A moje prečo...? stále
nechávaš bez odpovedí.
Aj tak verím, že ma počuješ.
Verím, že mi rozumieš.
Že ma ochraňuješ.
Že mi odpúšťaš
a že ma miluješ.
A chcem veľmi veriť,
že ma raz pri sebe privítaš.
15.08.2006
Komentáre